Ako zistím ktorá odroda viniča je vhodná do mojej lokality?

Rast a životné procesy viniča hroznorodého ovplyvňujú najmä klimatické podmienky stanoviska. Za najvýznamnejší faktor podieľajúci sa na výške a kvalite úrody sa považuje teplota.

Vieme, že vinič je teplomilná rastlina. Preto pri zakladaní viníc hrá veľmi dôležitú úlohu správny výber lokality. Veľmi jednoduchým spôsobom sa vieme dopracovať k záveru, či nami vybrané odrody sa do daných klimatických pomerov hodia. Pri voľbe pozemku je rozhodujúce, či počas vegetácie dosiahneme na danej lokalite potrebnú výšku teplôt. Musíme prihliadať aj na to, či budú teploty v danom území dostatočne vysoké aj pri nástupe jednotlivých fenofáz viniča. Vhodnosť pestovateľského prostredia vieme posúdiť podľa veľmi jednoduchého výpočtu.

Ako zistíme dĺžku vegetačnej doby viniča v danej lokalite?
Dĺžku vegetačného obdobia viniča určujeme podľa priemerných denných teplôt vyšších ako 10 stupňov. Priemernú dennú teplotu 10 stupňov označujeme aj ako aktívnu teplotu, pretože pri nej sa začínajú zobúdzať životné procesy v nadzemnej časti viniča. Dĺžku trvania vegetácie v našej lokalite zistíme tak, že spočítame dni, ktoré uplynuli od dátumu, keď sa teplota na jar ustálila na priemernej dennej teplote vyššej ako 10 stupňov. Dni zratúvame až do jesene, kedy teploty poklesnú pod túto hodnotu. Ak budeme poznať dĺžku vegetačnej doby, musíme sa ubezpečiť, či táto doba postačuje na pestovanie viniča. Na to potrebujeme poznať vegetačnú dobu jednotlivých odrôd. Tá sa vypočítava tak, že sa zrátajú dni od vypučania viničného kra až po zber hrozna. Odrody viniča sú podľa dĺžky vegetačnej doby rozdelené na 6 skupín:

Superskoré – do tejto skupiny sú zaradené odrody ktoré majú mimoriadne krátku vegetačnú dobu od 90 do 100 dní
Veľmi skoré – vegetačná doba od 100 do 115 dní
Skoré – vegetačná doba od 115 do 125 dní
Stredne skoré – vegetačná doba od 125 dní do 135
Stredne neskoré – vegetačná doba 135 – 145 dní
Neskoré – vegetačná doba nad 145 dní

Suma aktívnych teplôt
Ak spočítame všetky priemerné teploty vyššie ako 10 stupňov, ktoré uplynuli od začiatku vegetačného obdobia až do konca, dostaneme sumu aktívnych teplôt.
Superskorým odrodám stačí na vegetačnú dobu suma aktívnych teplôt od 2000 do 2150°C. Dozrievajú zvyčajne už koncom júla.
Veľmi skoré odrody majú sumu aktívnych teplôt od 2200 do 2350°C. Dozrievajú v prvej polovici augusta.
Skoré odrody majú sumu aktívnych teplôt od 2400 do 2500°C. Dozrievajú v druhej polovici augusta.
Stredne skoré odrody majú sumu aktívnych teplôt od 2550 - 2700°C. Dozrievajú v prvej polovici septembra.
Stredne neskoré odrody spoľahlivo dozrejú v druhej polovici septembra pri sume aktívnych teplôt 2750 - 2900°C.

Priemerná teplota najteplejšieho mesiaca, ktorým u nás býva podľa dlhodobých štatistík júl, by nemala klesnúť pod 17 stupňov. Ak sú teploty v tomto mesiaci nižšie, nie je lokalita vhodná na pestovanie viniča. Priemerná teplota za celé vegetačné obdobie by nemala klesnúť pod 14 stupňov. Okrem dlhodobého pôsobenia teplôt na vinič venujeme pozornosť aj pôsobeniu teploty v jednotlivých vývojových fázach vegetačného cyklu. Ide o takzvané kritické pôsobenie teplôt. To znamená určité minimálne hranice teplôt, ktoré by nemali počas rastu a vývoja viniča klesnúť, pretože by mohlo dôjsť k prerušeniu alebo zastaveniu rastu.