Z histórie šľachtenia rezistentných odrôd viniča

Prvé euro-americké hybridy v Rusku vyšľachtil legendárny šľachtiteľ  I. V . Mičurin. Neskôr boli potomkovia týchto odrôd skrížení s amurským viničom (Vitis amurensis). Boli získané mnohé mrazuvzdorné odrody, napr. známa odroda Severnyj. Ako rodič dal v ďalších kríženiach množstvo skvelých krížencov. Euro-americké hybridy sú pracovne nazývané ako priamoplodé hybridy  „samorodáky“, pretože môžu byť vysadené priamo na mieste, bez vrúbľovania na podpníky odolné voči fyloxére.

Ďalším krížením Vitis vinifera s Vitis labrusca boli získané odrody typu Isabella, tieto boli v Európe onedlho zakázané, pretože trpeli nebezpečnou formou listovej fyloxéry a vraj poškodzovali pečeň. Avšak selekcia pokračovala ďalej a v 50-tych rokoch získali vo Francúzsku sériu krížencov s Vitis labrusca a dvomi americkými viničmi Vitis rupestris a Vitis lindsekumii. Tieto hybridy už chuťovo nezaostávali za najlepšími európskymi odrodami a boli odolnejšie voči mrazu a hubovým chorobám než napríklad známe hybridy francúzskych šľachtiteľov Seyve a Villarda.

Nuž a v 60-tych rokoch bola odroda Villard Blanc (SV 12-375) a postupne aj ďalšie eSVéčka použité v ruskom krížení. Do kríženia sa zahrnul aj Vitis amurensis pre vnesenie génov mrazuodolnosti do genómu budúcich hybridov. Z týchto krížení a následnou selekciou boli získané krížence s vynikajúcimi kulinárskymi vlastnosťami, ktoré sú teraz nazývané ako „komplexne rezistentné hybridy“, inak pomenované interšpecifické odrody alebo v Nemecku uvádzané ako PIWI odrody. Sú odolné voči mrazu, až do - 26°С, pomerne odolné voči hubovým chorobám, ale čo je najdôležitejšie, plodonosné očká zakladajú už pri teplote 18 - 20°С, pričom staré európske odrody (čisté Vitis vinifera) na to potrebovali 26 – 30°С.

Moldavský národný inštitút vinohradníctva a vinárstva takto získal známu odrodu Kodrianka. Vinohradnícky ústav V.E. Tairova v Odese zase slávnu odrodu Original. Všeruský vinohradnícky ústav J.I. Potapenka v Novočerkasku ako jeden z prvých začal používať Vitis amurensis v šľachtení a získal množstvo zaujímavých odrôd, ako napríklad známy Vostorg, ktorý sa stal predkom celého radu ďalších nových perspektívnych odrôd. Šľachtiteľská technika v jednotlivých výskumných ústavoch určovala kvalitu výsledných hybridov. V priebehu 20 rokov od prvých krížení bolo získaných vyše 200 zaujímavých hybridov a minimálne polovica z nich bola úspešne uvedená do praxe. V súčasnosti sa šľachtitelia s použitím získaného genofondu snažia aby odrody boli odolnejšie voči chorobám a mrazu, aby mali väčšie strapce, väčšie a chutnejšie bobule.

Intenzívna selekcia stolového viniča za použitia genotypu amurského viniča sa v súčasnosti uskutočňuje len v Rusku a na Ukrajine. V iných krajinách používajú pri šľachtení najlepšie svetové odrody a uplatňujú na nich klonovú selekciu. Napríklad v južnej Európe, Amerike aj v Austrálii sa stále pestuje v Kalifornii vyšľachtená odroda Cardinal. Jeho veľké, chutné červeno fialové strapce sú vysoko oceňované na každom trhu. Ale nemá žiadnu odolnosť voči chladu ani hubovým chorobám. Uspokojivo dozreje len v Kalifornii, v Stredomorí, alebo na juhu Austrálie, pričom je nutná pravidelná chemická ochrana. Tiež by sme chceli mať takéto hrozno, ale aby dozrelo aj na Slovensku, a vo vyšších polohách.

Stolové hrozno sa naďalej šľachtí v Taliansku a Bulharsku. V Maďarsku, Česku, Francúzsku a Nemecku sa pracuje hlavne na technických odrodách viniča. Čína a Japonsko šľachtia vinič s použitím Vitis labrusca, ale žiadne bližšie informácie o tejto práci neposkytujú. USA a Kanada pracujú s euro-americkými a americkými hybridmi, pričom produkujú univerzálne, bezsemenné a voči chorobám odolné hybridy. Stredoázijské republiky a južná Afrika používajú staršie miestne odrody, ktoré sú ťažko nahraditeľné čo sa týka kvality strapcov.
Introdukcia – zavádzanie odrôd zo zahraničia má samozrejme svoje úskalia ale zároveň dáva možnosť sa z nej poučiť. Vinič je kultúra času a miesta. Znamená to, že každý šľachtiteľ robí výber s ohľadom na miestne pestovateľské podmienky a zároveň s ohľadom na to že každý rok môže tá istá odroda priniesť na rovnakom mieste rozdielne výsledky.

Variabilita vlastností viniča spôsobuje, že sa budú na rôznych miestach prejavovať rôzne pestovateľské vlastnosti. Čím viac sa budú odlišovať klimatické podmienky pestovateľských stanovísk, tým väčšia bude variabilita. Treba jednoducho pozorovať a učiť sa. Každá nová odroda viniča musí byť pred uvedením na trh testovaná v rôznych vinohradníckych regiónoch aby sa prejavili v celom rozsahu jej skutočné vlastnosti. Komerčné uvedenie odrody na trh bez predchádzajúcich skúšok nie je korektné voči zákazníkom.

.....a nakoniec nie je jasný snobizmus niektorých súčasných samozvaných šľachtiteľov, ktorí sa stavajú do pozícií vedcov – stvoriteľov. Myslia si že sú na rovnakej úrovni ako šľachtiteľské výskumné ústavy, pričom však vykonávajú len obyčajnú technickú prácu.....citát z článku A.I.Kostrikina

Ak už máte k dispozícii dobrých rodičov, potom už nie je problém ich použiť. Napríklad na vyšľachtenie odrôd Vostorg a Talizman bolo potrebných 40 rokov práce celého tímu vedeckých pracovníkov, ktorí sa šľachtiteľstvu venovali celý svoj život. Nám už nezostáva nič iné, len chápať s uznaním hore uvedený citát z článku tvorcu Vostorga, pána Kostrikina, ktorý má pravdepodobne na tento názor plné právo.