Nová generácia hybridných odrôd stolového viniča posúva hranice pestovania smerom do chladnejších regiónov. Kombinuje odolnosť voči hubovým chorobám, skoré dozrievanie, schopnosť regenerácie po mrazoch a výbornú chuť.

Šľachtenie viniča a posúvanie hraníc pestovania

Moderné šľachtenie stolového viniča má za cieľ systematicky rozširovať pestovateľské možnosti smerom do chladnejších a klimaticky menej priaznivých regiónov. Využitím genofondu divorastúcich druhov, najmä Vitis amurensis, sa podarilo vytvoriť novú generáciu hybridných odrôd, ktoré kombinujú vysokú odolnosť voči hubovým chorobám, skoré dozrievanie a vynikajúce senzorické vlastnosti.

Výsledkom niekoľko desiatok rokov trvajúceho šľachtiteľského úsilia je sortiment stolových odrôd, ktoré spĺňajú vysoké nároky záhradkárov aj pestovateľov v podmienkach, kde bolo dozrievanie hrozna v minulosti neisté alebo nemožné.

Zdravá listová plocha ako základ kvality hrozna

Zachovanie dostatočnej asimilačnej plochy je rozhodujúcim faktorom pre kvalitu stolového hrozna. Listy poškodené peronospórou (Plasmopara viticola) a múčnatkou (Erysiphe necator) strácajú schopnosť efektívnej fotosyntézy. Rastlina síce reaguje tvorbou nových výhonov, no tento proces predstavuje energetickú záťaž a negatívne ovplyvňuje:

  • obsah cukrov,
  • pomer cukrov a kyselín,
  • vyzrievanie dreva,
  • celkovú chuť stolového hrozna.

Odrody s geneticky podmienenou odolnosťou si dokážu zachovať funkčnú listovú plochu aj bez intenzívnej chemickej ochrany, čo je mimoriadne dôležité pre záhradkárov, ktorí nechcú tráviť čas opakovaným postrekovaním.

Skoré dozrievanie stolového hrozna v chladnejších lokalitách

V chladnejších lokalitách predstavuje neskoré dozrievanie zásadné riziko. Neskoro dozrievajúce odrody nie sú prispôsobené na pestovanie v okrajových oblastiach, pretože v nepriaznivých rokoch nemusia dosiahnuť technologickú zrelosť vôbec.

Hybridné stolové odrody selektované v ampelografickom vinohrade v Limbachu sa vyznačujú vysokou účinnosťou fotosyntézy a rýchlou metabolickou premenou organických kyselín na glukózu a fruktózu. To umožňuje:

  • spoľahlivé dozrievanie už v polovici augusta alebo aj skôr,
  • dosahovanie vysokej cukornatosti,
  • udržanie skvelej chuti aj mimo vinohradníckych oblastí.

Odolnosť a regenerácia po neskorých jarných mrazoch

Neskoré jarné mrazy prichádzajú často v období, keď vinič už začína vegetovať. Ak sa nepodarí uplatniť fyzikálnu ochranu, škody môžu znamenať stratu celej úrody.

Jednou z unikátnych vlastností hybridného viniča s podielom Vitis amurensis je schopnosť rýchlej regenerácie. Zamrznuté výhony dokáže rastlina nahradiť tak, že po skončení chladnej periódy vypučí zo záložných púčikov, ktoré často nesú základy plnohodnotnej úrody.

Pri skorých odrodách sa obdobie dozrievania po zmrznutí zvyčajne posunie o 10 až 14 dní, pričom hrozno aj tak stihne spoľahlivo dozrieť. Neskoré odrody v okrajových podmienkach často už nedozrejú.

Výnimočná chuť nie je náhoda

Chuť je pri stolovom viniči dôležitý atribút. Preto sa nové hybridné odrody podrobujú prísnym chuťovým testom. Ak odroda nedosiahne požadovanú úroveň, do množenia sa nezaradí.

Do sortimentu sa cieľavedome vyberajú genotypy s muškátovou alebo ovocnou arómou. Dôležité je, že zdrojom odolnosti je Vitis amurensis, ktorý na rozdiel od Vitis labrusca nevniesol do výsledných odrôd nežiaducu „líščiu“ pachuť známu zo starších francúzsko-amerických hybridov.

Čo môžeme očakávať od hybridného stolového hrozna?

Do množenia a následného predaja sa majú dostať len odrody, ktoré spĺňajú nasledovné vlastnosti:

  • odolnosť voči peronospóre a múčnatke, ktorá zachová listovú plochu a umožní každoročné dozrievanie s vysokou cukornatosťou,
  • spoľahlivé dozrievanie aj v chladných oblastiach, a to aj v nepriaznivých rokoch,
  • schopnosť priniesť úrodu aj po zmrznutí mladých výhonov pri neskorých jarných mrazoch,
  • skorý nástup plodnosti a vysoký úrodový potenciál (v priaznivých rokoch aj opakované plodenie),
  • výborná chuť, ktorá nezaostáva za atraktívnym vzhľadom hrozna.

Alternatíva k syntetickým fungicídom v záhradkárskej praxi

Syntetické fungicídy sú v profesionálnej vinohradníckej praxi štandardom, no pri stolovom hrozne určenom na priamy konzum je z praktického aj preventívneho hľadiska výhodné znižovať množstvo zásahov, keď je to možné.

Odolné odrody umožňujú nahradiť intenzívne ošetrovanie syntetickými fungicídmi miernejším prístupom – podľa potreby aplikáciou prípravkov na báze anorganickej medi a síry, prípadne v kombinácii s listovým hnojivom Mikromax.

V ampelografickom vinohrade v Limbachu sa už pri troch aplikáciách hnojiva Mikromax v priebehu vegetácie dosiahlo:

  • zníženie výskytu perenospóry o 80 % oproti neošetrenej kontrole,
  • zníženie výskytu múčnatky o 60 % oproti neošetrenej kontrole.

Vedľajší fungicídny efekt je spojený s obsahom prvkov ako meď, železo, horčík, mangán, zinok a molybdén.

Kedy je pestovanie bez postrekovania reálne?

Úspech pestovania bez chemickej ochrany závisí od prostredia, najmä od mikroklímy a priebehu počasia. Ak sú podmienky v danom roku priaznivé pre rozvoj chorôb, preventívna ochrana môže byť potrebná, avšak počet zásahov býva výrazne nižší než pri citlivých odrodách. Ak sa vegetačný rok vyvíja priemerne a vinič nie je vystavený ďalším stresovým faktorom, výsledkom môže byť plnohodnotná úroda kvalitného stolového hrozna aj bez chemického ošetrenia.

Najpriaznivejšie oblasti a možnosti podhorských regiónov

Najpriaznivejšie prírodné podmienky pre pestovanie stolového hrozna bez intenzívneho postrekovania poskytujú nížinné oblasti. Aj v podhorských oblastiach strednej Európy je pestovanie bez postrekovania možné, ak pestovatelia zvolia odrody s najvyšším stupňom odolnosti. V praxi sa takéto odrody často zaraďujú do kategórie „Odrody viniča do extrémnych pestovateľských podmienok“.

Hybridný stolový vinič predstavuje perspektívny smer, ktorý spája odolnosť, skoré dozrievanie, regeneráciu po mrazoch a vysokú chuťovú kvalitu. Pre záhradkárov a pestovateľov v chladnejších regiónoch ide o praktickú cestu k stabilnej úrode s minimom chemických zásahov.